Volanie o pomoc

Autor: Milan Zeman | 8.2.2016 o 18:46 | (upravené 10.2.2016 o 7:21) Karma článku: 3,51 | Prečítané:  728x

Sedeli sme s priateľom Jankom Zádumčivým v malej, útulnej kaviarni a viedli živú debatu na tému osobných i spoločenských udalostí posledných týždňov. Svoje rozprávanie sme prerušili vo chvíli, keď sa pri vzdialenom stole strhla 

hádka muža v dôchodkovom veku a ženy o niečo mladšej. Dôvodom, ako som po chvíli vyrozumel bol nedostatočný, alebo nevhodný pozdrav tohto pána, ktorý si k stolu prisadol v čase, keď tam už dotyčná pani sedela. Časť návštevníkov, vrátane majiteľky kaviarne, ktorá v ten deň mala službu sa priklonili na stranu muža nakoľko bol podľa ich názoru v práve. Spoločne sa pustili do ostrej kritiky ženy, ktorá proti presile stratila akúkoľvek šancu svoj postoj vysvetliť.

Do deštruktívnej debaty v napätej atmosfére neočakávane vstúpil postarší pán, ktorý len nechápavo krútil hlavou a familiárnym oslovením: „Milí občania“, pokračoval: „Trochu tolerancie a empatie voči pani Petríkovej by nám určite neuškodilo.“ Po vyslovení tejto vety a chvíľke šomrania sa situácia upokojila a život v kaviarni pokračoval v pokojnej atmosfére ďalej.

Stretávam pani Petríkovú bežne v uliciach mesta. Viem o nej len toľko, že je vydatá a je už aj mladou babičkou. Posledný rok, možno dva upútava moju pozornosť tým, že ju často vídam samu a so smutným výrazom v tvári. Pravdepodobne má nejaké problémy s ktorými si nevie poradiť. Konfliktná situácia v kaviarni, ktorej bola hlavnou aktérkou ma viedla k hlbšiemu zamysleniu sa nad formami spoločenskej komunikácie respektíve nekomunikácie. Prísediaci muž pani Petríkovej v kaviarni aj so svojimi fanúšikmi reagovali správne, v súlade s pravidlami a normami spoločenského systému. Všemocného systému, ktorý myslí na všetko, len nie na človeka, ako cítiacu bytosť. Ignoruje jeho dušu, pocity radosti, smútku, nešťastia, krivdy i zúfalstva. Systém, ktorý bezohľadne odsúdi a potrestá každého kto prekročí jeho hranice. Systém, ktorý rieši len dôsledok a nezaujíma ho príčina aj keby bola sebe ľudskejšia. Odsúdiť človeka za jeho skutky a správanie je to najjednoduchšie, veď systém stojí na našej strane a dokáže ospravedlniť všetky naše hriechy i tie proti ľudskosti.

Pomôcť človeku je ale tiež veľmi jednoduché. Stačí len chcieť a nehľadať pritom dôvody ani motív. Po väčšine postačí trochu empatie, trpezlivosti, pochopenia a láskavého prístupu.

Čo teda vedie ľudí k neprimeranému až agresívnemu spôsobu správania? Dospel som k názoru, že v mnohých prípadoch je to: „Volanie o pomoc“.

Janko Zádumčivý mi jedného dňa povedal, že sám sebe položil otázku: „Som dobrý človek?“ Pokúsme sa teda aj my na chvíľu zastaviť, zamyslieť sa a odpovedať si. Ale pozor! Nesmieme pri tom zabudnúť nato, že skutky, slová, ale aj myšlienky sú si navzájom rovnocenné.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dcéru našla v nemocnici so zlomenou nohou. Tvrdia, že si to urobila sama

Po odbere krvi ostala mesačnej Liliane modrina na päte a zlomená stehenná kosť.

DOMOV

Plavčan zostane ministrom do konca augusta

SNS neodpovedala, či je za otáľaním vyčkávanie na koaličnú radu.

BRATISLAVA

Už je známe, čo všetko vyrastie na mieste bývalého PKO

Na Dvořákovom nábreží bude pokračovanie River Parku.


Už ste čítali?