Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva

Autor: Milan Zeman | 20.8.2015 o 12:49 | Karma článku: 3,74 | Prečítané:  886x

Blížilo sa leto, a tak som zašiel do obchodu s textilom, aby som si kúpil bavlnené tričká s krátkym rukávom pre nadchádzajúce letné dni. Bežný, ničím výnimočný nákup, až do momentu, keď som sa predavačky spýtal na cenu.

Euro, jedno euro za kus odpovedala mi. „To myslíte vážne?“, spýtal som sa jej. Bavlnené tričká v jasných pastelových farbách, vkusne a prakticky zabalené v priesvitnej fólii za cenu, ktorá ma zarazila. Pestovateľ a spracovateľ bavlny, výrobca, veľkoobchodník, doprava cez pol sveta, maloobchod a nakoniec štát, ktorý chce svoju daň – tí všetci si to jedno euro podelia. Koľko centov z toho eura zostane pre ľudí, ktorí otrockou prácou, v neľudských podmienkach tieto tričká vyrobili si môžeme len domyslieť.

Zamyslel som sa nad tým v súvislosti s migráciou ľudí z takzvaného tretieho sveta, ktorí masovo prichádzajú do krajín, v ktorých ľudia 40% vyrobených potravín vyhadzujú ako nepotrebný odpad. Krajín, kam patrí aj Slovensko, ktoré síce z dôvodu svojej bezúhonnej minulosti nie je priamo zodpovedné za tento celosvetový sociálny problém, ale tým, že je členom EÚ, OSN, zločineckého paktu NATO a iných organizácií, sa stalo spoluzodpovedné za jeho riešenie.

Čo tu chcú?...Nikto ich sem nevolal...Nech si idú odkiaľ prišli, my ich tu nechceme a nepotrebujeme, počúvam zo všetkých strán. Názory a postoje našich občanov k možnému príchodu utečencov na Slovensko sú výsledkom povrchného hodnotenia a nevedomosti. Na jednej strane migrantom vyčítame ich správanie a nedostatok vďačnosti, ale na strane druhej nevieme, alebo nechceme vedieť o historickom pozadí tohto problému. Vychádzajúc z krátkosti ľudskej pamäte sme asi zabudli, ako sme predkov týchto zúfalých chudákov chytali ako divú zver, predávali do otroctva, neposlušných bezohľadne zabíjali a ich krajiny celé stáročia kolonizovali. Dodnes ich okrádame o nerastné a prírodné bohatstvo, dodávame im zbrane, vyvolávame v ich krajinách vojenské konflikty, požehnávame a finančne podporujeme diktátorské režimy, ktoré nám zato umožňujú pokračovať v rabovaní a ničení. V krajinách, odkiaľ k nám títo ľudia prichádzajú, sme svojou chamtivosťou, bezohľadnosťou, vyvážaním jadrového a toxického odpadu vytvorili pre nich neľudské životné podmienky. Nútime ich otrocky pracovať za mzdu, ktorú bežný slovenský občan utratí za nákup v supermarkete a pritom ani okom nemihne. A za toto utrpenie, ktoré im spôsobujeme už niekoľko storočí teraz očakávame, že sa po príchode k nám budú slušne správať?,... za kus chleba a pohár vody?

Samozrejme, že nie všetci občania majú negatívny postoj k príchodu utečencov na Slovensko. Obdiv a úcta patrí aj osemdesiatim šiestim občanom Gabčíkova, ktorí sa v miestnom referende vyslovili za zriadenie utečeneckého tábora v ich obci, žiaľ oproti dvetisíc päťsto jeden hlasov je to žalostne málo.

Pýtam sa, kde sa v nás Slovákoch, historicky známych, ako dobrosrdečných a pohostinných ľuďoch berie toľko zloby a nenávisti? Ublížil nám niekto, že strácame zmysel pre ľudskosť a spolupatričnosť? Masovo sa hlásime ku kresťanstvu a jeho hodnotám, máme plné ústa pekných rečí o láske a pomoci bližnému, ale len čo opustíme svoje svätostánky, stávajú sa z nás bezohľadní a cynickí egoisti.

A ako to nakoniec všetko dopadne? Stáročiami overené múdrosti: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“ , alebo: „Čo zaseješ do žneš“ sa doposiaľ vždy naplnili.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

KOMENTÁRE

S Tureckom sa dá iba bartrovať, nie kádrovať

Únia by nemala teraz zmeniť zvyk a povedať Ankare, že ju nikdy neľúbila.


Už ste čítali?