reklama

Kamarát na život a na smrť

Je všedný pracovný deň, ale pre mňa tak trochu aj sviatočný. A akýže to sviatok? No predsa prvý deň zvyšku môjho života. Možno trochu vtipné, ale vyjadrené číslami je to približne 26 000 dní, ktoré od svojho narodenia pobudneme na tomto svete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

A keďže je už ten „sviatočný deň“ rozhodol som sa pre malý výlet. Skoro ráno som vstal, vykonal svoje tradičné rituály, zobral svoj obľúbený plecniak do ktorého som vložil starostlivo pripravenú svačinu na celý deň a vyšiel som z domu. V aute, ktoré som si deň pred cestou vyleštil som sa zvítal so svojim priateľom. Pripol som si bezpečnostný pás a v tom momente som si uvedomil, že nepoznám cieľ našej cesty. Nápadov som mal večer pred cestou niekoľko, ale rozhodnutie som ponechal na ráno. Rozpačito som sa pozrel na svojho priateľa a vyzval ho nech rozhodne on, ja že sa prispôsobím. Peter sa na mňa pozrel, ústa od ucha k uchu a ako obvykle nič nepovedal. Bolo mi teda jasné, že rozhodnúť musím ja sám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naštartoval som teda auto a vyrazili sme na cestu. Petrovi som tajuplne oznámil, že nech sa nechá prekvapiť. Zapol som prehrávač s obľúbenou indiánskou hudbou a mlčky sme uháňali k cieľu našej cesty. Stále mi však nebolo jasné kde ten cieľ vlastne bude a tak som sa rozhodol, že to nechám na náhodu aj keď múdri ľudia vravia, že náhody neexistujú, vraj keby boli zničilo by to vesmír. Znížil som rýchlosť auta a kochal sa krásou krajiny cez ktorú sme prechádzali. Premýšľal som o tom, prečo práve nám, malému slovenskému národu Boh umožnil narodiť sa a žiť v tejto krásnej krajine. S výnimkou mora máme všetko. Veľhory, krásne bohaté lesy, úrodnú pôdu, dostatok pitnej vody, príjemné podnebie so štyrmi ročnými obdobiami a množstvo liečivých minerálnych prameňov. Asi po hodine cesty som zastavil na okraji malej dedinky. Slnko už bolo vysoko nad obzorom a tak som si ľahol do trávy, svoju myseľ odpojil od bežných svetských starostí a s pokojom v duši pozoroval lietajúce vtáky. Peter zostal v aute, vraj mu je tam dobre. Neviem ako dlho som tak ležal, ale nikam sme sa neponáhľali a tak som po dlhšej chvíli vstal, nazrel som do auta na Petra, ktorý pohodlne uložený na svojom mieste ticho rozjímal. Nechal som ho teda odpočívať a ja som sa vybral na prechádzku do blízkeho lesa. Asi po hodine som sa vrátil, vybral som z vaku časť svačiny, pohodlne sa usadil v tráve a z chuti som sa najedol. Pohľadom som sa potom rozlúčil s krásnou panorámou malého údolia a vrátil som sa k autu. Peter, ako vždy na mňa trpezlivo čakal, nič nepovedal len sa na mňa usmial svojim typickým, očarujúcim úsmevom. Sadol som si k nemu do auta a pokračovali sme v ceste. Kým slnko zapadlo spravili sme si ešte niekoľko podobných zastávok a spokojní, príjemne unavení sme sa vracali domov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som po pekne prežitom dni zaparkoval auto pred našim domom obrátil som sa na Petra s otázkou ako sa mu na výlete páčilo. Mlčiac pozrel na mňa svojimi živými očkami a ja som pochopil. Skúmavo som na neho pozrel. Mal na sebe čierne športové nohavice, červené tričko a na hlave čiernu šiltovku. Svoje priateľstvo na život a na smrť mi prejavuje vždy mlčky. Nikdy nič nežiada, nesťažuje sa, nekomentuje, vždy má dobrú náladu a sprevádza ma na všetkých mojich cestách autom. Pochádza z Chorvátskeho Poreča a poznáme sa už niekoľko rokov. Najzaujímavejšie na ňom je to, že meria len štyri a pol centimetra a je vyrobený z pálenej hliny.

Milan Zeman

Milan Zeman

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Som presvedčený o tom, že každé stretnutie s človekom, každá životná situácia a každá informácia nás posúva na našej ceste k tomu čo sa má stať. Verím, že nič nie je náhoda a všetko je tak, ako má byť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu