Príbeh otca a syna

Autor: Milan Zeman | 20.4.2013 o 19:44 | (upravené 27.12.2014 o 10:47) Karma článku: 19,09 | Prečítané:  1885x

Pred necelými tridsiatimi rokmi sa môjmu priateľovi a jeho manželke narodil syn Tomáš. Jeho rodičia si v tom období v skromných podmienkach budovali svoju domácnosť a spolu sa tešili z malého chlapca, ktorý napĺňal ich životy. Otec bol pyšný na svojho syna a vo svojej mysli si už predstavoval a plánoval jeho budúcnosť.

Malý Tomáško vyrastal ako každé iné dieťa s tým rozdielom, že už od útleho veku bol z neho samotár. Nepotreboval kamarátov, ktorí ho volávali hrať sa na ihrisko, ale sám si robil program. V materskej škôlke odmietal povinný spánok a keďže sa musel uložiť do postieľky, celý čas pokiaľ deti spali, on len pokojne ležal a pozeral okolo seba. Na otázky svojich rodičov: čo ste mali na obed?, s kým a ako si sa hral?, a čo pani učiteľka? vždy reagoval rovnako. Pokýval svojimi útlymi ramenami v zmysle neviem, nepamätám si. Napriek svojej samotárskej povahe bol veľmi vnímavý a neustále sa na všetko vypytoval. Otec s ním často chodieval na dlhé prechádzky a trpezlivo mu odpovedal na jeho nekonečné otázky. Obaja jeho rodičia si v tom čase uvedomovali, že súčasťou zdravého vývoja svojho syna je aj vypestovanie jeho kladného vzťahu k športu. A tak Tomáškov otec, ako bývalý vrcholový športovec sa rozhodol, že naučí syna ovládať všetky základné športy. Kúpil mu teda malý bicykel s prídavnými kolieskami a už sa nevedel dočkať, ako uvidí svojho syna preháňať sa po chodníkoch sídliska, na ktorom bývali. Na jeho veľké sklamanie Tomáško vytrvalo odmietal čo i len posadiť sa na bicykel a jediné, na čo bol ochotný pristúpiť bolo, že ho po celé leto tlačil vedľa seba. Podobne to bolo i s plávaním a v zime s lyžovaním, keď si pri prvých pokusoch s lyžami zlomil nohu. Vtedy svojim rodičom dôrazne oznámil, že na lyže sa viacej nepostaví. Trvalo ešte niekoľko rokov s nekonečnou dávkou trpezlivosti a vynaliezavosti rodičov, pokiaľ sa ich syn naučil bicyklovať, plávať a lyžovať. Podstatné však je, že nielenže tieto športy dnes ovláda, ale pravidelne trávi športovaním časť svojho voľného času.

Život rodiny plynul bežnými starosťami a radosťami, ich syn s prehľadom a ľahkosťou ukončil základnú, strednú i vysokú školu, počas ktorej už začal pracovať v zahraničnej firme. Služobne často cestoval do rôznych štátov sveta, kde získaval nielen odborné, ale i životné skúsenosti. Vyrástol z neho zdravý,  úspešný a čestný mladý muž a rodičia neskrývali radosť z toho, že syna dobre pripravili na život.

„Náš vplyv na neho skončí, keď do jeho života vstúpi žena“ – povedala jedného dňa Tomášova matka. Otec súhlasne prikývol a obaja čakali, kedy ten čas nastane. Po niekoľkých nevydarených vzťahoch, Tomáš jedného dňa rodičom predstavil dievča, v ktorej prítomnosti na radosť rodičov pôsobil pokojne a šťastne. Neboli by sme to však my, rodičia a hlavne matky, aby sme nehľadali chyby a nedostatky na partneroch svojich detí. Rovnako to bolo i v prípade Tomášových rodičov. Otec však jedného dňa ukončil s manželkou všetky rozhovory na túto tému s tým, že je to jeho život a jeho cesta.

Ako sa mi neskôr Tomášov otec priznal, napriek jednoznačnému rozhodnutiu nezasahovať do súkromného života svojho syna, neubránil sa občasným obavám o jeho budúcnosť.

A tak Tomáš so svojou priateľkou Katkou spolu žijú a realizujú svoj život podľa vlastných predstáv, napriek všetkým obavám svojich rodičov. Nedávno si kúpili starší gazdovský dom aj s veľkou hospodárskou budovou a krásnou záhradou. Napriek tomu, že bývali v meste moderným životom mladých ľudí, rozhodli sa pre život na samote v blízkosti malej dedinky, „kde líšky dávajú dobrú noc“.

Po veľkom očakávaní nadišiel deň, keď Tomáš pozval svojich rodičov do svojho nového príbytku, a tak sa rodičia s veľkým nákladom vecí potrebných pre novú domácnosť, vydali na cestu, navštíviť svojho syna a jeho priateľku. Môj priateľ aj s manželkou strávili u syna celý víkend a pomáhali mu s bežnými prácami, ktorých je ma malom „gazdovstve“ vždy dosť.

V závere svojho príbehu si dovolím citovať myšlienkové pochody svojho priateľa, ktorý bol očarený krásou a atmosférou prostredia, v ktorom sa jeho syn rozhodol žiť svoj život.

„V sobotu večer, príjemne unavený po celodennej práci som sa pohodlne usadil na drevenej lavici pred domom a v nekonečnom tichu prírody, nikým nerušený s pohľadom na hviezdami posiatu oblohu, som si vo svojej mysli premietol udalosti  a atmosféru svojho pobytu u syna. Myslím, že od čias jeho detstva som ho nevidel tak šťastného. Spoločne so svojou priateľkou s veľkým nadšením ukladali nasekané drevo, sadili kvietky a odstraňovali kopčeky hliny, ktoré cez zimu narobil na záhrade krtko. Neodbiehali k mobilným telefónom a večer nepotrebovali zapínať televíziu ani internet. Unavení išli zavčasu spať a rovnako zavčasu aj ráno vstávali.

S nostalgiou som sa vrátil do svojej mladosti a pocítil som radosť z toho, že patrím medzi tých šťastných otcov, ktorí si v osobe svojho syna naplnili svoj životný sen. Aj ja som túžil bývať v malom domčeku v bezprostrednej blízkosti prírody a žiť  jednoduchým životom v skromnosti a láske. Životné okolnosti a nedostatok odvahy ma však priviedli na inú cestu, a tak môj sen zostal nenaplnený. Ďakujem preto svojmu synovi zato, že on, ako pokračovateľ nášho rodu, tú cestu našiel.“

My rodičia, i keď v dobrej viere si veľmi často osobujeme právo určovať svojim deťom cestu života. Rozhodovať o tom, čo je pre ne správne a čo nesprávne, kde majú študovať, pracovať, ako a s kým majú žiť i vychovávať svoje deti. Je pravdou, že rozhodnutia našich potomkov nemusia byť vždy správne, ale sú to ich predstavy a túžby o šťastí a my rodičia, ani nikto iný nemá právo vstupovať do ich životov. Nesprávne rozhodnutia slúžia k tomu, aby v živote niečo pochopili a našli tú správnu cestu. Sú rovnako, ako úspechy a skúsenosti, súčasťou školy života, ktorá ich posúva k poznaniu pravdy a pochopeniu skutočných hodnôt.

To ale neznamená, že sa máme len pasívne prizerať na prípadné bolesti našich detí. Je našou povinnosťou pomôcť a poradiť im, ale len vtedy, ak nás o to požiadajú. Taký je zákon Vesmíru!!!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dcéru našla v nemocnici so zlomenou nohou. Tvrdia, že si to urobila sama

Po odbere krvi ostala mesačnej Liliane modrina na päte a zlomená stehenná kosť.

DOMOV

Plavčan zostane ministrom do konca augusta

SNS neodpovedala, či je za otáľaním vyčkávanie na koaličnú radu.

BRATISLAVA

Už je známe, čo všetko vyrastie na mieste bývalého PKO

Na Dvořákovom nábreží bude pokračovanie River Parku.


Už ste čítali?