„Zločin a strach sú nástrojmi moci“, povedal človek z najvyšších mocenských štruktúr pred mnohými rokmi aj keď „len“ vo filme, ale s poučným a stále aktuálnejším obsahom. Príležitostne som sa k tejto myšlienke vracal, ale dlho nie a nie pochopiť jej zmysel.
Položme si hypotetickú otázku, ako by asi vyzeral svet naplnený láskou a vzájomnou toleranciou? Svet bez násilia, ľudskej chamtivosti, ale naopak postavený na prirodzenej úcte k životu a vesmírnym zákonom?
Prestali by sa vyrábať a predávať zbrane, ktoré spolu s ropou, “liekmi“ a drogami patria k najvýnosnejším obchodným artiklom. Nepotrebovali by sme vojakov, policajtov ani zložité bezpečnostné systémy, ktorých financovanie stojí spoločnosť obrovské finančné prostriedky. Ľudia profitujúci z vývoja, výroby, financovania a hlavne spotreby zbraní získavajú nielen astronomické finančné zisky, ale aj obrovskú ekonomickú a politickú moc. Je preto logické, že ich snaženie smeruje k neustálemu šíreniu násilia a strachu vo svete všetkými možnými prostriedkami . Do začarovaného kruhu zla v neposlednom rade patria i médiá a politici, ktorí svojim pokryteckým konaním dávajú šíreniu zla požehnanie.
Uvedeným príkladom - vojenského priemyslu s jeho cieľom neustáleho vyvolávania ozbrojených konfliktov po celom svete som čiastočne odpovedal, ale nedostal sa k podstate odpovedi na otázku - „prečo sme prijali život sprevádzaný násilím, neustálymi obavami a strachom“.
Myslím, že hlavným dôvodom toho, že zlo sa stalo bežnou a pre mnohých z nás už i samozrejmou súčasťou našich životov je ľudská slabosť a strach. Veľmi ľahko podliehame pokušeniam, ktoré nám na jednej strane spôsobujú pohodlie a úspech, ale na strane druhej sú pôvodcom všetkého zla. Človek totiž vo svojej nekonečnej chamtivosti a túžbe po moci je schopný čohokoľvek, i najťažších zločinov.
Na druhej strane neustály strach zo straty toho, čo sme nadobudli a dosiahli, nás často vedie k ľahostajným postojom a dovolím si tvrdiť, že až k zbabelosti, pričom si ale neuvedomujeme, že tým sa dobrovoľne stávame potravou obludnej „chobotnice“, ktorá využíva našu nekonečnú túžbu po pôžitkoch k stále väčšej moci nad našimi životmi.
Pýtam sa, či môžeme očakávať zmenu k zlepšeniu tohto stavu? Položme otázku ľuďom v našom okolí - do akej miery by boli ochotní vzdať sa aspoň časti svojho majetku a pohodlia v prospech pokoja na Duši? Ja som tak spravil a odpoveďou mi bolo zdesenie opýtaných v zmysle absurdnosti mojej otázky.
Myslím si, že naša spoločnosť dospela do štádia vývoja, kedy už žiadna politika, filozofia ani náboženstvo nemá silu, aby tento negatívny stav zvrátilo. Podľa môjho názoru k zásadným zmenám v našich životoch dôjde až vtedy, keď nastane zmena na úrovni nášho vedomia. Príroda, alebo ak chcete Boh má určite dostatok možností k tomu, aby odstránila malý zhubný nádor v dokonale fungujúcom a večnom vesmíre. Ja osobne tento proces vnímam ako prirodzený evolučný vývoj na našej planéte, opakujúci sa cyklus v zmysle: „Nič nie je náhoda a všetko je tak, ako má byť“.
Žime teda svoje životy podľa najlepšieho vedomia a svedomia a užívajme si radosti života tak, aby sme nespôsobovali bolesť nikomu a ničomu na našej modrej planéte.