Predvianočný príbeh

Autor: Milan Zeman | 2.12.2012 o 14:03 | (upravené 21.12.2014 o 7:47) Karma článku: 5,76 | Prečítané:  400x

Opísať  predvianočnú atmosféru som považoval nielen za aktuálnu, ale aj pomerne jednoduchú tému, a tak som si sadol za písací stôl k môjmu počítaču a ... nič.! V hlave vír myšlienok, ale žiadna súvislá a už vôbec nie duchaplná.  Zložil som teda ruky, pohodlne  sa oprel do svojho kresla a nechápavo  pozeral na blikajúci kurzor monitora.

Položil som si otázku, čo sa stalo, keď z množstva postrehov a podnetov neviem napísať nič, čo by stálo na zamyslenie?

Až po dlhých minútach mi svitlo a zároveň som sa pousmial nad paralelou! Veď ten myšlienkový zmätok v mojej hlave je takmer verným obrazom našej predvianočnej atmosféry.

Nákupné centrá, supermarkety a televízne reklamy nás už tri mesiace pred Vianocami bombardujú najrozličnejšími ponukami. Romantickými sloganmi a dojímavými scénami nás informujú o blížiacom sa sviatku narodenia nášho spasiteľa. Človek by takmer uveril, ako úprimne to myslia  s  naplnením myšlienky Vianoc. V skutočnosti  však ide len o naštartovanie nákupného šialenstva, ktorému každoročne bez zábran  podľahneme.

Čo ešte budeme potrebovať? ... nebude to málo? ... vezmi radšej tri kartóny! ... a podobné frázy počuť medzi tlačiacimi sa návštevníkmi supermarketov. Premiestniť množstvo nakúpených potravín, nápojov i kadejakých hlúpostí z obchodu domov je bez osobného auta s dostatočne  veľkým kufrom  takmer nemožné.  Darčeky vyberáme a kupujeme podľa ceny a nie podľa hodnoty a žiaľ, v tomto poradí ich často aj prijímame. Vianočný stromček, ako symbol ,už nie je z lesa, ale z ropných derivátov. (Vraj tým šetríme prírodu). Už aby bolo po nich, vzdychne si kde-tu nejedná unavená gazdinka počas vyčerpávajúcich príprav.

A tak, po absolvovaní niekoľkodňovej krížovej cesty, v sprievode ohlušujúceho zvuku „zábavnej“ pyrotechniky prichádza toľko očakávaný „hlavný aktér“ -  24. december. Nedočkavo sadáme k štedrovečernému stolu a   cez chuťové bunky nášho jazyka začíname  napĺňať čaro Vianoc. Po prvej etape - „skromnej hostiny, presne v duchu tradícií“, odchádzame od stola a presúvame sa k atrape vianočného stromčeka. Po zhodnotení  kvality a módnosti mobilných telefónov, elektronických hračiek a oblečenia, sadáme k 120 cm plazme a začíname druhú etapu štedrej večere končiacou dokonalým smetiskom vo svojich žalúdkoch.

A čo „polnočná“, veď sme predsa zbožní ľudia, ... rezervoval si stôl v kaviarni  Pohoda?, ozýva sa v rozmanitom hluku nejedného bytu.  A tak s časovým predstihom, plnými „bruškami“ a  posilnení „pôstnym“ vínom odchádzame  zo svojich príbytkov smerom k nášmu svätostánku  privítať narodenie  Ježiška. Na druhý deň síce trochu bolí hlava, ale to nevadí, veď sviatok Božieho narodenia je len raz v roku a ten  treba aj  patrične osláviť.

Ani  sme sa nenazdali  a  je po „Vianociach“. Ďalšie voľné, sviatočné dni  využívame na návštevy príbuzných, priateľov a likvidovanie  nakúpených zásob potravín a nápojov všetkého druhu. A ak sa nám to nepodarí? Veď kontajnerov na odpadky je dosť. Nech aj bezdomovci vedia, že sú Vianoce. Deti s nostalgiou konštatujú, že na ďalší veľký prísun darčekov musia zase rok čakať, rodičia analyzujú stav rodinných rozpočtov, obchodníci počítajú tržby a banky objem nových úverov.

Všetci sú teda spokojní, len hlavný hrdina celého príbehu by asi zaplakal, keby videl, čo sa stalo z najkrajších sviatočných dní v roku, slúžiacich k oslave  jeho narodenia.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dcéru našla v nemocnici so zlomenou nohou. Tvrdia, že si to urobila sama

Po odbere krvi ostala mesačnej Liliane modrina na päte a zlomená stehenná kosť.

DOMOV

Plavčan zostane ministrom do konca augusta

SNS neodpovedala, či je za otáľaním vyčkávanie na koaličnú radu.

BRATISLAVA

Už je známe, čo všetko vyrastie na mieste bývalého PKO

Na Dvořákovom nábreží bude pokračovanie River Parku.


Už ste čítali?