Príbeh bezdomovca

Autor: Milan Zeman | 2.11.2012 o 8:12 | (upravené 1.3.2014 o 13:38) Karma článku: 9,45 | Prečítané:  827x

Stretávame sa s nimi čoraz častejšie, rôzne reagujeme na ich prítomnosť, ale len málokto z nás sa hlbšie zamyslí nad tým, prečo sa ocitli na okraji spoločnosti bez vlastného domova, rodiny a priateľov.

Je pravdou, že mnohí z nich sú si sami zodpovední zato, že zostali sami, opustení na ulici. Iní sa tam ocitli zhodou nešťastných náhod, ale je aj veľa takých, ktorí si dobrovoľne a s plným vedomím vybrali tento spôsob života. A práve táto skupina ľudí bez domova ma niečím priťahuje a využijem každú príležitosť k tomu, aby som sa o ich životných príbehoch a postojoch niečo dozvedel.

Mal som jedného veľmi dobrého priateľa, (žiaľ už nie je medzi nami), ktorý podobne, ako povedal Jožo Ráž o Borisovi Filanovi, bol „nenormálne“ inteligentný. Bol nevyčerpateľným zdrojom optimizmu a svojrázneho prístupu k životu. Veľa užitočného som sa od neho naučil a veľa som pochopil.

Jedného dňa, nikomu nič nepovediac, so 100-korunáčkou vo vrecku, bez veľkého premýšľania  nasadol do vlaku a vystúpil v Trnave. Tu, v tomto meste sa rozhodol začať ďalšiu etapu svojho života, ako dobrovoľný bezdomovec. Takmer rok nikto o ňom nič nevedel. Jeho rodina dala dokonca po ňom vyhlásiť celoštátne pátranie, ale bezvýsledne. Keď sa konečne jedného dňa objavil, bol po ťažkom úraze hlavy a takmer som ho nepoznal. Myslel som si, že prichádza jeho koniec. Na moje prekvapenie sa veľmi rýchlo zotavil a po niekoľkých týždňoch to už bol opäť môj „starý“ dobrý priateľ.

Nedočkavo som sa ho vypytoval na zážitky, ako to na tej ulici funguje, ako to všetko vydržal a nespočetne veľa ďalších a ďalších otázok. Pobavene sa na mňa pozeral, moc sa mu nechcelo do odpovedí, ale nakoniec sa predsa rozhovoril a svoj príbeh mi vyrozprával.

„Bolo to ťažké, veľmi ťažké“, povedal. Každodenný neľútostný boj o krajec chleba, časté ponižovanie a opovrhovanie spoločnosťou, ale aj prívetivý a ohľaduplný ľudský prístup. Za ten krásny pocit slobody a nezávislosti to všetko stálo, povedal mi na záver.

Posledné roky svojho života sa vzorne staral o svojich ťažko chorých rodičov. Okrem bežných domácich prác robil aj ošetrovateľa a trpezlivého poslucháča. Za svoju prácu nečakal žiadnu finančnú odmenu ba ani vďaku. Na moju radu, aby si vybavil opatrovateľský príspevok mi odpovedal, že on od štátu nič nechce a nepotrebuje. Posledné roky života nevlastnil občiansky ani žiadny iný preukaz. Zomrel náhle, v tichosti, ako slobodný človek. Presne tak, ako si to želal. Na pohrebe jeho dcérka povedala: „Bol to dobrý otec a dobrý človek“.

Bezdomovcov často vnímame len, ako permanentne podnapitých a špinavých ľudí, ktorí sú hanbou našej „nablýskanej“ spoločnosti. Pravdou ale je, že je to asi jediná skupina skutočne slobodných ľudí v našej spoločnosti. Ja osobne mám z niektorých stretnutí s nimi veľmi zaujímavé zážitky a pekné spomienky. Za všetky spomeniem aspoň jeden.

Pri nakupovaní v jednom supermarkete som si všimol bezdomovca skláňajúceho sa nad nákupným vozíkom, ako v dlani neustále prepočítava svoje mince. Chvíľu som ho pozoroval načo som k nemu pristúpil a vložil mu do dlane bankovku neveľkej hodnoty. Prekvapene zodvihol hlavu a pozrel na mňa očami naplnenými láskou a nekonečnou dobrotou. V tej chvíli som si uvedomil, že šťastie nenájdeme v nekonečnej túžbe, ale v okamihu prítomnosti a radosti z toho čo máme.

Paulo Coelho v jednej zo svojich kníh píše: „Neodsudzujme žiadneho človeka, ani alkoholika, lebo nevieme čo sa skrýva v jeho duši“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dcéru našla v nemocnici so zlomenou nohou. Tvrdia, že si to urobila sama

Po odbere krvi ostala mesačnej Liliane modrina na päte a zlomená stehenná kosť.

DOMOV

Plavčan zostane ministrom do konca augusta

SNS neodpovedala, či je za otáľaním vyčkávanie na koaličnú radu.

BRATISLAVA

Už je známe, čo všetko vyrastie na mieste bývalého PKO

Na Dvořákovom nábreží bude pokračovanie River Parku.


Už ste čítali?