Milan Zeman
Ona a on v objatí
Zoznámili sa v malej továrni na výrobu komponentov pre automobilový priemysel. Ona pracovala, ako obchodná referentka a on mal na starosti kontrolu výrobkov pred ich expedíciou.
Som presvedčený o tom, že každé stretnutie s človekom, každá životná situácia a každá informácia nás posúva na našej ceste k tomu čo sa má stať. Verím, že nič nie je náhoda a všetko je tak, ako má byť. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zoznámili sa v malej továrni na výrobu komponentov pre automobilový priemysel. Ona pracovala, ako obchodná referentka a on mal na starosti kontrolu výrobkov pred ich expedíciou.
V jedno nedeľné dopoludnie sme sa s priateľom Jankom Zádumčivým vybrali na bicykloch na malý výlet. Asi po dvoch hodinách jazdy sme sa zastavili v našej obľúbenej pizzerii.
Chodil som do siedmej triedy základnej školy, keď som na hodine občianskej výchovy pani učiteľke sebavedome oznámil: „Mňa politika nezaujíma“. Pozrela na mňa svojimi veľkými „hypnotizujúcimi“ očami a po krátkom zamyslení povedala:
Veľmi múdry človek jedného dňa povedal: „Využite každú príležitosť rozprávať sa s deťmi vo veku do sedem a s dospelými nad sedemdesiat rokov. Veľa sa môžete od nich naučiť, treba len pozorne a trpezlivo počúvať.“
Kto je alkoholik? Ten, kto má problémy s alkoholom alebo ten, kto má problémy bez alkoholu? Túto otázku mi položil môj priateľ Janko Zádumčivý v úvode rozprávania o svojom bývalom kolegovi, ktorý sa niekoľkokrát liečil zo závislosti na alkohole. Symbolicky sme práve sedeli na terase malej pivárne, a tak som si so záujmom vypočul ďalší z Jankových príbehov.
Pousmial som sa i zamyslel nad týmto sloganom neprehliadnuteľne umiestneným v jedálni Horského hotela na Popradskom plese vo Vysokých Tatrách, kde som bol niekoľko dní na pozvanie svojho priateľa, ktorý tento hotel prevádzkuje. Je toho veľa čo by som o svojich zážitkoch, postrehoch a pocitoch vedel napísať, ale aby som vás neoberal o vzácny čas spomeniem len to najzaujímavejšie.
Janko Zádumčivý mi jedného dňa porozprával o svojom kamarátovi, ktorý až zúfalo hľadá uplatnenie v spoločnosti, ale nech robí čokoľvek, stále sa mu nedarí. Napadlo ma, že jeho príbeh zverejním a možno..., človek nikdy nevie odkiaľ príde pomoc. Treba len veriť a nevzdávať sa.
Sedel som pri počítači viac menej z nudy a prezeral svoje obľúbené stránky, keď v tom som zacítil pohľad. Pootočil som hlavu o niekoľko stupňov doprava smerom k akváriu a moje oči sa stretli s ľavým okom rybičky, ktorá učupená medzi dvoma kameňmi uprene na mňa pozerala. Pousmial som sa a opätoval jej pozornosť. Ten pohľad ma natoľko zaujal, že som sa rozhodol o našej rybičke napísať zopár riadkov.
Aj keď Janko Zádumčivý ani zďaleka nie je taký múdry a všestranný, ako český génius Jára Cimrman, ale po každom stretnutí s ním mám vždy dobrý pocit, že som o niečo múdrejší. Naposledy mi porozprával príbeh o manželskom páre a ich tridsaťročnom manželstve. Neviem kam na to Janko chodí, ale príbeh je zaujímavý a myslím, že aj poučný.
„Milión je suma, sto miliónov je kapitál a miliarda je živá bytosť, ktorá pracuje aj keď spíš a pokiaľ nie si dosť silný, tak ťa zničí“, povedal svojho času významný americký finančník Warren Buffett.
Legendárny operný spevák Luciano Pavarotti (1935 – 2007) počas jedného rozhovoru povedal: „Na tomto svete nie je už skoro nič pozitívne“. Je to smutné konštatovanie, ale stáročiami overená je aj pravda, že „výnimka potvrdzuje pravidlo“. O jednej z nich mi porozprával Janko Zádumčivý.
Pred niekoľkými mesiacmi som túto otázku položil čitateľom tohto blogu vo svojom článku „Pomôžte mi prosím?“. Z počtu reakcií naň usudzujem, že odpoveď na túto, zdanlivo jednoduchú otázku asi nebude ľahká napriek tomu, že zlo nás čoraz intenzívnejšie sprevádza v každodennom živote. Táto skutočnosť ma priviedla k hlbšiemu zamysleniu sa a rozhodnutiu pokúsiť sa odpovedať sám sebe a zároveň podeliť sa o svoj názor s vami.
Zachytil som túto informáciu pri počúvaní rozhlasu v uvedený deň a priznám sa, bol som zvedavý na komentár k tomuto sviatku. Napriek tomu, že naše médiá s obľubou komentujú často aj bezvýznamné udalosti, okrem niekoľkých viet od rómskeho spoluobčana s vysokoškolským vzdelaním, ktorému dali slovo, som sa nič podstatné nedozvedel. Prekvapilo ma to, nakoľko rómska otázka je v našej spoločnosti veľmi často diskutovaná.