reklama

Ach, tá dnešná mládež

Mladí rodičia sa po splnení svojich celodenných povinností pohodlne usadili v obývačke svojho bytu a pozerali televíziu. Ich malý trojročný syn, ako zvyčajne mal svoj vlastný program a v ten večer sa rozhodol pre stavebnicu Lego,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

s ktorej pomocou realizoval svoje predstavy a sny. Bolo bežné, že rodičia malého Jurka nechali hrať sa aj po skončení televíznej rozprávky na dobrú noc, kedy vo väčšine rodín deti neraz v sprievode kriku a plaču musia do postele. Únava a pokročilá večerná hodina rozhodli, že je najvyšší čas uložiť sa k nočnému odpočinku. A tak sa aj v tejto mladej rodinke stalo. Otec vyšiel z obývačky a nazrel do Jurkovej izby. Ten intenzívne pokračoval vo svojich staviteľských pokusoch, pričom nejavil žiadne známky únavy a už vôbec nevyzeral, že by sa chystal do postele. Usmial sa na neho a položartom sa ho spýtal či sa nechystá spať. Jurko na neho pozrel a s neistým tónom v hlase povedal, že sa chce ešte chvíľu hrať. Nato otec s vážnym výrazom v tvári súhlasil pričom dodal, no tak dobre, ale nie dlho. My s mamou už ideme spať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bola už hlboká noc, keď otec vstal z postele a odobral sa tam kde aj králi musia peši. Cestou späť nazrel do detskej izby a neveril vlastným očiam. Malý staviteľ ešte stále pokračoval vo svojej práci. A tebe sa ešte stále nechce spať, nie si unavený?, spýtal sa ho. Jurko sa otočil, pozrel na otca svojimi už „kučeravými „ očkami a povedal, dobre oco už idem. Uložil sa do postele, otec ho ešte nežne pohladil a zaželal mu dobrú noc.

Nedávno som absolvoval niekoľko hodinovú cestu autobusom a so spolucestujúcimi som viedol rozhovory na rôzne témy. Ako zvyčajne začali sme politikou, pokračovali športom, aktuálnymi spoločenskými otázkami, až sme napokon skončili pri deťoch. „Ach tá dnešná mládež“, povzdychol si jeden z diskutujúcich. Ako to myslíte, spýtal som sa ho. Len sa pozrite okolo seba, odpovedal mi. Neposlúchajú, pijú, fajčia, berú drogy, čmárajú po stenách, nechce sa im učiť ani robiť a len by si užívali. Keď vychŕlil zo seba všetky negatíva na adresu detí a mladých ľudí, spýtal som sa ho: A nemyslíte si, že tie deti, ktoré ste práve odsúdili, sú verným obrazom nás dospelých? To my rodičia sme zodpovední, my vytvárame podmienky, určujeme pravidlá a hodnoty. Tie deti sú v tom nevinne. Celá naša výchova je postavená na príkazoch a zákazoch. Musíš, nemôžeš, počúvajú zo všetkých strán. Si ešte mladý a hlúpy, čo ty môžeš vedieť, sú bežné prejavy neúcty k našim potomkom. Nedávame im takmer žiadny priestor k slobodnému prejavu, aby sami mohli rozhodovať o svojich životoch. Darčeky a opičiu starostlivosť, ktorou ich v lepšom prípade zahŕňame a ktorou im viac ubližujeme, ako pomáhame, nazývame láskou a pritom si neuvedomujeme, že láska je v prvom rade úcta a rešpekt k človeku bez ohľadu nato, či sa jedná o starca, alebo dieťa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím, že skôr než začneme niekoho súdiť a odsudzovať, mali by sme sa pozrieť na seba. Vytvorili sme spoločnosť plnú násilia, bezohľadnosti a zvrátených hodnôt, z ktorej sa vytratila ľudskosť a láska. Určili sme pravidlá, ktoré z nás robia nemysliace bytosti, utápajúce sa v nekonečných túžbach po hodnotách, ktoré dočasne síce ukájajú naše ego, ale nerobia nás šťastných, skôr naopak.

Osobne si myslím, že negatívne správanie a postoje detí a mládeže, ktoré pomenoval môj spolucestujúci, sú prejavom ich vzdoru a pomsty za to, že sme im ukradli detstvo, slobodu, že im neustále organizujeme život podľa svojich predstáv.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Aká je teda vaša predstava výchovy?“, spýtal sa ma spolucestujúci pán. Myslím, že to chce trpezlivosť. Nekonečnú trpezlivosť vysvetľovať, ale aj počúvať a odpovedať. Nezakazovať, ale ponúkať alternatívy. Nestrašiť, ale upozorňovať a v žiadnom prípade neobchodovať v zmysle niečo za niečo. Malý Jurko, dnes už dospelý, ženatý mladý muž je dôkazom, že takáto cesta „výchovy“ vedie k úspechu a radosti rodičov z toho, že nepriviedli na tento svet ďalšieho otroka systému, ale inteligentného, dobrého a slobodného človeka.

Milan Zeman

Milan Zeman

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Som presvedčený o tom, že každé stretnutie s človekom, každá životná situácia a každá informácia nás posúva na našej ceste k tomu čo sa má stať. Verím, že nič nie je náhoda a všetko je tak, ako má byť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu