Naše deti

Autor: Milan Zeman | 28.10.2012 o 9:15 | (upravené 20.5.2014 o 9:54) Karma článku: 12,02 | Prečítané:  918x

Keď som sa jedného dňa popoludní vracal do nášho panelákového bytu, stretol som na chodníku mladú mamičku s malým 3 – 4 ročným synčekom. Viedla ho za ruku, keď zrazu chlapček ukazuje prstom pred seba  na plaziacu sa dážďovku. Mamička na moje zdesenie reagovala príkazom, citujem: „Maťko, zabi ju!“ Chlapček nelenil a malou nožičkou rozmliaždil tento malý živý tvor. Potom s hrdým výrazom na tvárach obaja pokračovali vo svojej ceste.

Pri podobnej situácii malé dievčatko dojedlo svoju sladkosť a pýta sa mamičky, kde má dať obal. „Hoď ho na zem“, povedala chladne. Prípady, keď rodičia podráždene, až agresívne reagujú na nekonečné otázky svojich malých detí v zmysle „Neotravuj, daj pokoj“ a podobne, tiež nie sú ojedinelé. Dopravná výchova detí sa obmedzila na jednoduchú frázu: „Nechoď na cestu, lebo ťa zrazí auto!“

Na potreby našich detí bežne odpovedáme: „Čo by si ešte chcel, veď všetko máš - značkové oblečenie, športovú výstroj, počítač, atraktívne dovolenky...!“ Televízne stanice, DVD prehrávače a internet sa stávajú učiteľmi a žiaľ i tvorcami osobností našich detí.

Malé i dospievajúce deti často hľadajú u svojich rodičov pomoc, odpovede na otázky, ktoré im stavia do cesty naša spoločnosť i život sám. Namiesto odpovede prípadne rozhovoru v pokojnej atmosfére sa im často dostáva len naša alibistická odpoveď, „Nemám čas“.

Je ozaj pravdou, že nemáme čas? Spomeňme si len, koľko času trávime pri televízii, počítačoch, posedeniami v kaviarňach a podobne. V domácnostiach máme pomocníkov v podobe automatických pračiek, umývačiek riadu, osobných automobilov, k príprave jedál polotovary a mnoho ďalších pomocníkov k úspore nášho času. Moja mama, dnes 72 – ročná vitálna pani, nemala týchto pomocníkov a okrem zodpovednej výchovy štyroch detí, pečenia koláčov, vyšívania, pletenia svetrov, si vždy našla čas, aby nás pohladila, naučila nás recitovať básničky, spievať pesničky i stavať snehuliaka.

Kladiem si otázku, prečo sú naše deti a  mládež  pod neustálou paľbou kritiky spoločnosti?  Neslušne až vulgárne sa správajú, ničia verejné zariadenia, na futbalových štadiónoch robia výtržnosti a už v detskom veku siahajú po drogách ba dokonca po zbraniach. Kde je teda chyba, keď všetko potrebné k plnohodnotnému a šťastnému životu majú a žijú v slobodnej a demokratickej spoločnosti? Spoločnosti „neobmedzených“ možností,  ktorej strojcom bol aj dnes už zosnulý český prezident Václav Havel.

Čo teda chýba našim deťom, aby boli šťastné, aby, až dospejú, posúvali našu spoločnosť k rozvoju nielen v materiálnej, ale i duchovnej rovine?

Už viackrát som bol v Egypte, krajine úžasnej histórie a nenapodobiteľnej kultúry. Pozorne som vnímal hlavne správanie ľudí a ich postoje k životu a hodnotám. Rozprával som sa s jednoduchými Egypťanmi, fascinovala ma ich znalosť vlastnej histórie, jednoduchosť ich životného štýlu, ale zo všetkého najviac úsmev a spokojnosť na ich tvárach.

Mamičky i tie, ktoré sa vozili v drahých autách, nevozili svoje deti v kočíkoch, ale nosili ich privinuté na hrudi až do doby, pokiaľ nevedeli chodiť po vlastných. Mamičky, ktoré sa k svojim deťom správali s obdivuhodnou nežnosťou a láskou. V uliciach letovísk, ale aj v mestách a dedinách, cez ktoré sme prechádzali, som videl  skutočne šťastné egyptské deti, napriek tomu, že nemali v rukách mobilné telefóny ani iné vymoženosti našej civilizácie.

Neodvolávajme sa teda na nedostatky spoločenského systému a nespoliehajme sa na učiteľov, vychovávateľov či trénerov, ale pristupujme k našim deťom s láskou, porozumením a múdrosťou, ktorá sa skrýva v každom z nás. Výchova detí je podľa mňa nielen najťažšia a najzodpovednejšia, ale zároveň i najkrajšia práca, je naším  poslaním. Dobre vychovať a pripraviť svoje deti na život, obzvlášť v dnešnej zložitej dobe, je veľkým úspechom každého rodiča. Je to oveľa viac, ako byť úspešným manažérom, podnikateľom či politikom. Rozhodnutie o poradí priorít v našich životoch je však len a len na nás rodičoch.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?